petits*poissons

no dobre. pred dvoma týždňami som urobila nevyhnutný a potrebný reset. niekto by si mohol pomyslieť, že som to trochu a možno aj dosť prehnala, ale ja si myslím, že práve toto som potrebovala. možno nie až tak moc, ale stalo sa a už sa neodstane. večer začal na pláži. hruška od uja vilmoša mi rozviazala jazyk, zvýšila volume a hluchotu, odhodila zábrany. vraj som bola hlučná a robila som bordel, tliachala dve na tri... nemôžem to potvrdiť, ani vyvrátiť, lebo, bohužiaľ, už od úvodu mám okno. niekto potom usúdil, že som spoločensky unavená až moc, tak ma keit zaviezla domov. naši neboli, neobvykle, doma. zapálili sme si shishu a len tak bafkali. a pustili sme si hudbu, nie moc nahlas, ale najhlasnejšie, ako sa dá. tuším boli dve hodiny ráno. susedia sa vraj sťažovali. mvp. doma som nabrala druhý dych, tak hybaj ju za ostatnými, ktorí sa medzitým presunuli z pláže na diskotéku, ktorej meno si ani nepamätám. a nepamätám si ani dianie na nej. zase iba útržky. tancujem, pijem pevo, hádže ma ako kohútika v agónii, fajčím, myslím, si že viem dobre tancovať, smejem sa, tancujem so zuzu a púšťam ju padnúť na zem, plačem, rumázgam, pijem fernet, vychádzam von, vonku je už svetlo. niekto volá taxík, opi sa hrá, že vie po nemecky a francúzsky, hrozne sa smejem. prichádzame do bytu, idem rovno do kuchyne, niekto otvára fľašu whisky. pijeme ďalej. ani neviem, koľko je hodín, keď zaspávam vedľa brčkavej na posteli. zobúdzam sa a idem znova do kuchyne. spolubývajúce už sú hore a varia si obed. hrozne sa na mne smejú. v kúpeľni zisťujem, že mám rôsolovité viečka od toho, ako som celý večer rumázgala ako zmyslov zbavená. neskôr si dávame polievočku a zapíjame ju fernetom. riešime dôležité veci. že bláznovstvá, hahaha. pije sa, až kým znova nepadám do postele. vôbec nemyslím na to, že večer ma čaká nočná smena. zobudí ma až zuzu pol hodinu pred začatím pracovnej doby. vstanem a počujem jej smiech. kontrolujem svoj vzhlad v zrkadle a zistím, že moje líce zdobia fixkou napísané nápisy ako "HZDS" a podobne. rozbitá si volám taxík. nočná je najväčšie peklo v mojom živote. v nepravidelných intervaloch objímam misu. neviem sa dočkať siedmej hodiny rannej. mylne predpokladám, že po príchode okamžite zaspím, pretože zle mi z tohto víkendu bolo neuveriteľné tri dni a ešte doteraz cítim mierne dozvuky. to bola fakt pičakaša!