petits*poissons

snad si bol aspon dnes uprimny. chcem tomu verit, ale aj nechcem.
mozno som bola prave ja ta, co ti otvorila oci a mysel.
na jednej strane by ma to potesilo, na tej druhej mi je to hovno platne, ze si si to uvedomil prave pri mne.
tvoje slova ma dnes pichli pri srdci.
cele bolo tvoje.
prisiel si, vyrval mi ho z hrude a poslapal ho.
spolu s mojimi idealmi a vobec vsetkym…
dostala som pomyselne facky od zivota.
pekny preplesk to bol, veru.
uh.
asi som to potrebovala.
cez to vsetko mi je teraz konecne lepsie.
urcite ti vsak za to nepatri vdaka.
i’m done with you. finally.

vdaka patri tym, ktori mi pomohli sa cez to vsetko preniest a doslova to cele prezili so mnou.
nesmierna vdaka.
lulu, dakujem predovsetkym tebe.
sama nemozes ani tusit, co pre mna znamena vsetko, co si pre mna za posledny mesiac urobila.
kazde gesto, ktore sa javilo ako drobnost, pre mna znamenalo viac, nez sa mohlo zdat. hlboko si to cenim a nikdy nikdy ti to nezabudnem.
hlavne preto, lebo ti moje trapenie neprislo malicherne a moje problemy si nebrala na lahku vahu a nikdy ich nezlahcovala ako ostatni, ktori sa do mojej situacie nechceli, alebo nevedeli vzit.
akoby si vsetko bez otazok sama vycitila, v kazdej chvili si zareagovala primerane, citlivo a presne tak, ako som v dany moment potrebovala.
si moj spojenec, dala si mi skutocnu podporu.
i luv u soooo much.
ved vies, mibul…

dnes som vyronila poslednych par slz.
od dnes sa budem iba smiat.
na plne hrdlo.
s tebou.